Vedeli ste, že nie je noha ako noha, pri behu nesie až päťnásobok váhy tela, niektorí ľudia sa boja vlastných nôh a tvar chodidla vraj vypovedá o povahe človeka? V spolupráci s fyzioterapeutkou Soniou Barvenčíkovou z Fyzionožky Vám prinášame zaujímavé fakty ohľadom fungovania ľudskej nohy.
20 zaujímavostí o ľudskej nohe
Ľudskú nohu tvorí 26 kostí, ktoré nadväzujú v 33 kĺboch a spája ich 107 väzov. Aby noha správne fungovala potrebuje pracovať ako tlmič aj páka zároveň. Napriek tomu, že nohy väčšinu dňa schovávame v ponožkách a topánkach, je možné sa o nich dozvedieť veľa zaujímavých vecí:
1) Noha nie je noha
Keď povieme "noha" (tá ľudská, nie od stola), väčšina ľudí si predstaví všeobecne spodnú časť tela. Zdravotníci však časť od bedrového kĺbu po chodidlo označujú výhradne "dolná končatina", pričom pojmom "noha" rozumejú iba spodnú časť dolnej končatiny, teda oblasť chodidla.
2) Ľudské chodidlo predtým vyzeralo inak
Opice majú širšie chodidlo s oddeleným palcom, ktorý im slúži na úchop. Podobné mali aj naši vzdialení predkovia, než začali chodiť po dvoch končatinách.
S presunom do vzpriamenej pozície sa však dostalo ťažisko do jednej roviny s telom, postačovala zmenšená plôška chodidla, palec sa zrovnal s ostatnými prstami a stratil úchopovú funkciu, otočila sa pätná kosť a výrazne zmohutnela, došlo k vytvoreniu nožnej klenby a uvoľneniu rúk.
3) Nohy sa spoliehajú na klenby
Nožné klenby pomáhajú chrániť mäkké tkanivá chodidla, bránia stlačeniu svalov, ciev a nervov v chodidle a podporujú pružnosť nohy, čím umožňujú mäkký a pružný nášľap. Celý systém nožných klenieb je udržovaný vzájomným pomerom vnútorného (mediálneho) a vonkajšieho (laterálneho) stĺpca kostí nohy, napätím svalov a väzov nohy a predkolenia. Podrobnejšie fungovanie klenby rozpisujeme tu.
4) Klenby sa opierajú samy o seba
Podobne ako v architektúre, aj nožná klenba je vystavaná na princípe oblúka, ktorý drží sám seba. Jednotlivé kosti sú na seba klinovito poskladané, do klenáku (respektíve najvyššie položenej kosti) pôsobia sily z oblúkov a klenák potom silou pôsobí späť.
5) Klenby sa delia do lúčov
Možno viete, že klenby nohy delíme na pozdĺžnu a priečnu. V skutočnosti máme však klenieb nespočetné množstvo, pretože sa v trojrozmernom priestore delia na lúče, ktorých sa vedľa seba zmestí veľa.
Pri pozdĺžnej klenbe, ktorej vrcholom je kosť členková, rozlišujeme dva lúče, ktoré začínajú blízko seba a vejárovito sa rozbiehajú. Mediálny lúč je vyšší a tvorí ho spojenie kostí členkovej, člnkovej, priečnej klinovej a troch priliehajúcich priehlavkových kostí (prvá až tretia). Laterálny lúč je nižší a skladá sa z kostí pätnej, kubickej a dvoch zvyšných priehlavkových kostí (štvrtá a piata).
Priečna klenba, ktorá je najviac vyklenutá v oblasti strednej klinovej kosti, má začiatok pri zánártnych kostiach a ďalej pokračuje až do prednožia. Je teda vidieť, že priečna klenba nie je jedna, ale mohli by sme v priebehu strednej časti nohy poskladať jednu priečnu klenbu za druhou.
6) Klenby podopiera strmeň
Samotné väzy by kosti klenby pohromade neudržali, takže sú klenby podopierané šlašitým strmeňom, ktorý tvorí úponové šľachy predného holenného svalu a dlhého lýtkového svalu. Šlašitý strmeň potom podporuje nohu podobne, ako keď máme chodidlo v strmeni pri jazde na koni.
7) Stabilitu chodidla zaisťujú 4 body
Stabilitu akéhokoľvek telesa zaisťuje podoprenie v troch oporných bodoch s ťažiskom medzi týmito bodmi, preto aj pri nohe často hovoríme o 3bodovej opore. Konkrétne máme na mysli hlavičky 1. a 5. nartovej kosti (metatarzu) a hrboľ pätnej kosti. V poslednej dobe však prevláda názor, že sa noha opiera o 4 body (4bodová opora). Pätná kosť je totiž taká významná štruktúra, že sa noha opiera o jej vnútorný (mediálny) aj vonkajší (laterárny) hrbolček. Práve medzi týmito dvoma opornými hrbolčekmi a dvoma hlavičkami priehlavkových kostí sa rozprestierajú nožné klenby.
8) Palec dominuje nohe
Palec vyniká nielen opticky, ako najväčší (a väčšinou aj najdlhší) prst nohy, ale tiež zohráva zásadnú úlohu z pohľadu správneho fungovania chodidla. Jednak predstavuje dôležitú oporu tela, ale zároveň sa od neho uskutočňuje odraz chodidla pri chôdzi či behu. Pri vybočení palca z jeho osi (kvôli zlým topánkam, úrazu, nevhodnému spôsobu chôdze,...) sa mení nastavenie chodidla aj schopnosť palca plniť svoju funkciu. Keďže chodidlá predstavujú pomyselné základy celého domu, problémy s palcom sa môžu prenášať do celého tela.
9) Palec je spojený s krčnou chrbticou
Zdá sa Vám krk od palca príliš vzdialený? Tak vedzte, že tieto dve oblasti prepájajú svalové reťazce. Hybnosť palca má vplyv na fungovanie chrbtice, s prstami nôh môžu súvisieť aj migrény hlavy. Nebuďte prekvapení, ak ťažkosti v hornej polovici tela súvisia s problémami v oblasti nôh. Celkovú previazanosť organizmu viac rozoberáme v tomto článku.
10) Aj malíček má svoju funkciu
Hoci sa jedná o najmenší prst, aj 5. metatarz je súčasťou opory chodidla. Bohužiaľ väčšina klasickej obuvi (na rozdiel od barefoot topánok, priestranných v špičke) malíček stlačením k ostatným prstom utláča. Pri poruche v priečnej klenbe dochádza k jeho vbočeniu.
11) Váha tela sa pri pohybe násobí
Už sme spomínali dôležitosť palca pri odraze, avšak kľúčové je aj absorbovanie sily pri došľape. Noha sa najskôr musí vyrovnať s povrchom, po ktorom sa pohybuje, a nakoniec sa správne cez palec odvaliť a odraziť. Palec pri odraze nesie 2x viac váhy ako ostatné prsty. Pri chôdzi celkovo noha nesie až 1,5-násobok váhy celého tela, pri behu dokonca 5-násobok. Na chodila tak pôsobí pomerne veľká kumulatívna sila.
12) Udržovaním hybnosti predchádzate bolestiam
Pre správnu funkciu nohy je dôležité mať hybné prsty, pätu, nemať stuhnuté kĺby. Noha musí správne absorbovať záťaž a dobre pružiť. Všetky tieto aspekty predchádzajú boľavým klenbám a preťaženiu plantárnej fascie.
13) Nohy potrebujú pravidelnú úľavu
Keďže na nohách celý deň stojíme, uľaví sa im vo zvýšenej pozícii. Ľahnite si k stene, zdvihnite dolné končatiny a oprite ich o stenu. Vyskúšajte sviečku, ktorú poznáte z telocviku či jogy. Cievy dobre rozprúdite krúžením členku, prepínaním sa či priťahovaním špičiek, pokojne aj vo zvýšenej pozícii. Nohám uľaví aj nasadenie adjustačných ponožiek.
14) Masírovanie nohám pomáha
Nohy trpia, pokiaľ sa o ne zabúdame starať, nechávame ich celý deň zatvorené v ponožkách a topánkach. Preto by sme si mali pravidelne nájsť čas na riadnu starostlivosť, minimálne im venovať zvýšenú pozornosť pri kúpaní. V drogérii nájdete mnoho ošetrujúcich prípravkov, popri ošetrení sa oplatí aj určitú časť dňa nechať nohy voľne bez topánok a ponožiek. Skúste aj masáž, či už pomocou rúk, alebo cez stimulačné pomôcky.
15) Niektorí ľudia svoje nohy odmietajú
Akokoľvek podivné sa to môže zdať, existujú jedinci, ktorí odmietajú na svoje nohy siahať. Berú nohy ako vzdialenú časť tela, pri ktorej sú im vonkajšie podnety nepríjemné. Tento jav sa prejavuje už u detí a sprevádza ho neochota vyzúvať topánky či dávať dole ponožky. Z neošetrených nôh však pramení mnoho problémov, a to nielen kožného rázu.
16) Nohu je možné vyšetriť najrôznejšími prístrojmi
S pokrokom doby sa zdokonaľujú možnosti, ktorými je možné nohy vyšetrovať. Už sa nemusíme uspokojiť len s optickým zhodnotením či dotykom odborníka, ale ponúkajú sa najrôznejšie prístrojové vyšetrenia. Spomeňme podoskop, plantograf, digitálnu analýzu DigitsolePro či pedobarografickú plošinu. Prístrojové vyšetrenia poskytujú veľmi cenné dáta do skladačky.
17) Aj báje obsahujú zrnko pravdy
Nie je žiadnym tajomstvom, že názov "Achillova šľacha" pochádza od bájneho hrdinu zo starogréckych mýtov. Achilles bol po narodení svojou matkou namočený v rieke Styx, čo mu malo zaistiť nezraniteľnosť. Keďže matka však pri tejto procedúre musela svojho syna držať za oblasť päty, stala sa tá úponová šľacha lýtkového svalu jeho jediným zraniteľným miestom, kam ho neskôr zasiahol šíp.
Spojenie "zničená achilovka = smrť" má opodstatnenie aj z obdobia vojen. Komu nepriateľ preťal achilovku, ten pravdepodobne zomrel podobne ako Achilles, pretože nebol schopný chodiť, teda pohybovať sa na bojisku. V dnešných dobách by si na zápaly Achillovej šľachy mali dať pozor športovci, najmä bežci. Problémy s achilovkou často úzko súvisia s chodidlom, často nimi trpia aj dámy nosiace obuv na vysokom podpätku.
18) Na nohe môžete nájsť Mortona, Lisfranka aj Choparta
V súvislosti s nohou môžete počuť výraz Morton, Mortonova noha alebo Mortonov neurom. Svoje pomenovanie nesie po W. T. G. Mortonovi, americkom stomatológovi a priekopníkovi anestézie. Mortonov neurom predstavuje zdurenie na nervových zakončeniach v oblasti najčastejšie medzi treťou a štvrtou nártovou kosťou. Toto zdurenie je pri tlaku veľmi bolestivé, nepríjemné, vyžaruje z neho elektrizujúca bolesť. Pokiaľ k tomu má jedinec ešte priečne plochú nohu, bude to pre neho veľmi nepríjemné.
Mortonova noha potom znamená, že má jedinec na pohľad druhý prst dlhší ako prvý, a to z dôvodu dlhšej druhej nartovej kosti oproti tej pri palci. Táto zmena spôsobuje, že sa opora a miesto odrazu prenáša z palca na ukazovák. Odraz preto nie je dostatočný, jedinec má sklon k vzniku vbočených palcov, klesá priečna klenba, na nohe sa objavujú otlaky na preťažených miestach atď.
Mimo Mortona, môžeme na nohe nájsť Lisfranka aj Choparta. Lisfrankov kĺb je skĺbenie medzi zánartnými a nártovými kosťami, kde tvorí funkčnú jednotku. Je pomenovaný po J. Lisfrancovi, francúzskom chirurgovi a gynekológovi. Chopartov kĺb je skĺbenie medzi členkovou a pätovou kosťou so zánartnými kosťami. Je pomenovaný po francúzskom chirurgovi F. Chopartovi, ktorý vykonával amputácie práve v oblasti metatarzálneho kĺbu. Kĺbová línia má tvar písmena S a je dôležitá pre pružnosť celej nohy. Hoci Chopart sám sa o tejto amputácii nikde nezmienil, jeho súputníci ho preslávili.
19) Existujú rôzne tvary špičky chodidla
Poznáte pojem egyptská noha, grécka či rímska? Jedná sa o hlavné tri tvary špičky nohy, ktoré najčastejšie stretávame medzi Európanmi. Ďalej existuje noha germánska, keltská aj ďalšia. Podľa tvaru chodidla by sme sa mali zamerať na výber vhodnej obuvi, detailnejšie typy chodidiel rozoberáme tu.
Egyptskú nohu v európskej populácii nájdeme zastúpenú najviac. Má dominantný (najdlhší) prst palec a zvyšok prstov zostupne, takže takto tvarované chodidlo predstavuje ideálne podmienky na správne rozloženie záťaže. Pri gréckej nohe dominuje druhý prst, ktorý preberá záťaž. Takejto nohe by sme sa mali venovať preventívne, aby nedošlo k vzniku ťažkostí (pozri Mortonova noha). Rímska noha má prvé tri prsty rovnako dlhé, čo tiež nie je ideálne na prenos záťaže.
Na odľahčenie možno spomenúť, že niektoré zdroje priraďujú jednotlivým tvarom nohy určité charakteristiky osobnosti. Egyptskú nohu vraj majú priateľskí romantici s láskou k prírode, ktorí si však často chránia súkromie a majú tendencie odkladať povinnosti. Grécke prsty údajne nosia kreatívni jedinci s aktívnou športovou povahou, ktorí bývajú vnútorne často citliví a v strese, hoci svoje emócie nedávajú toľko najavo. Rímske prsty zase spomínajú spoločenských ľudí s vyrovnanou osobnosťou, ktorí sa radi učia, ale často chcú mať veci podľa seba a neradi sa prispôsobujú. Treba dodať, že rôzne zdroje sa vo svojich predpovediach líšia, takže takýmto tvrdeniam neprikladajte veľkú váhu.
20) Tvary topánok sa vyvíjajú v čase
Tvary topánok sa v čase vyvíjajú, dochádza k zmenám v trendoch, aké topánky nosiť a ktoré už nie sú pre nohu vhodné. Predtým ľudia pre krásu trpeli, nosili malé topánky a dobrovoľne si chodidlá deformovali. Čím ďalej väčšia časť populácie však dbá na správnu funkciu nohy, vyberáme topánky nielen podľa veľkosti (dĺžky), ale aj ďalších parametrov (šírka, ohybnosť, rovná podrážka, ...), aby sme nohám dopriali to najlepšie. Barefoot topánky sa našťastie dostávajú do všeobecného povedomia a v kontexte zdravého obúvania ich môžeme len odporučiť.