15 zaujímavostí o detskej nohe

Nadväzujeme na článok 20 zaujímavostí o ľudskej nohe a v spolupráci s fyzioterapeutkou Soňou Barvenčíkovou z Fyzionožky Vám tentoraz prinášame zaujímavé fakty ohľadom fungovania detskej nohy.

1) Detská noha sa vyvíja už v maternici

Tak ako sa všetky časti tela v maternici matky formujú a vyvíjajú, nohy nie sú výnimkou. Okolo štvrtého týždňa tehotenstva sa začínajú tvoriť základy oboch dolných končatín, okolo ôsmeho týždňa sú tieto štruktúry dolných končatín (a formovanie chodidiel) viditeľné. S postupom tehotenstva sa všetky časti zdokonaľujú, až sú ku koncu tehotenstva vytvorené kompletné štruktúry. Napriek tomu, že sa väčšina detí rodí so zdravými nohami, môže sa niekedy stať, že vplyvom rôznych vplyvov dôjde k vzniku deformít.

2) Dieťa ovláda nohu od narodenia

Keď sa povie malé bábätko, každý si predstaví uzlíček, ktorý robí nekoordinované pohyby, plače, dojčí sa a spí. Novorodeniatko toho však vie oveľa viac – pohybuje prstami, hýbe nohami v oblasti členku, priťahuje kolená a bedrá, nohy opäť prepína. Chodidlo sa pri všetkých týchto pohyboch aktívne zúčastňuje a formuje tak svoj tvar a klenbu.

Iste, všetky zručnosti sa s postupným dozrievaním zdokonaľujú a zlepšujú, ale nohy dieťa zapája do každého pohybu už od narodenia. Drvivá väčšina dospelých sa však začína chodidlami zaoberať až v období, keď dieťa lezie, začína si stúpať a chodiť. Nemali by sme preto zabúdať na pravidelné detské kontroly na fyzioterapii, kde sa hodnotí stav celého tela a upozorňuje na problémy s chodidlami ešte pred prvými krôčikmi.

3) Noha má prirodzene úchopovú funkciu ako ruka

Všimnite si, že ak bábätku podáte do rúk hračku, automaticky sa začne hrať aj s nôžkami. Nohy sa dvíhajú, komunikujú spolu, približujú sa k rukám a napodobňujú ich. Majú totiž tiež úchopovú funkciu, ktorá je pri následnej vertikalizácii nahradená opornou funkciou.

Úchopová funkce nohy

4) Dieťa si potrebuje nohy ohmatať

Prirodzeným vývojom by sa mali dolné končatiny bábätka priťahovať k brušku, aby na ne ruky dosiahli a mohli sa s danou oblasťou zoznámiť. Často sa však stane, že napriek určitému problému k tomu nedôjde a nohy sa telu akoby odcudzujú. S malými deťmi by sme sa preto mali hrať, ukazovať im dolné končatiny, približovať ich k rukám, diagonálne spájať horné a dolné končatiny.

5) Detské nohy vyžadujú stimuly

Pokiaľ k dieťaťu prichádza málo stimulov (nohy sú neustále v ponožkách, prípadne odmala v topánkach či papučách), môže sa stať, že nie sú tzv. otužilé. Dieťa odmieta na nohy siahať, je pre nich nekomfortné chodiť po rôznych povrchoch, nohy sa stávajú precitlivené. Toto všetko môže byť spojené aj s pretrvávajúcimi primárnymi reflexmi a senzorickou dezintegráciou. 

6) Detskú nohu ovplyvňujú reflexy

Po narodení dieťaťa jeho správanie ovplyvňujú reflexy, ktoré postupne s vývojom miznú a riadiacu funkciu preberajú vyššie nervové centrá. Prítomnosť reflexov v oblasti dolných končatín podporuje hybnosť a tvorbu nožnej klenby už od najrannejšieho veku.

Reflexy pri chodidlách miznú ako jedny z posledných, až keď sa dieťa začína na nohy stavať a chodiť. Malé deti by sa tak nemali predčasne vertikalizovať, aby reflexy príliš skoro nevyhasínali. Na druhú stranu pri pretrvávajúcich reflexoch, sa môže u dieťaťa objavovať chôdza po špičkách, ktorú nemôže vôľou ovplyvniť. Všetky odchýlky je potrebné včas riešiť.

Reflexy nohou

7) Detská noha nemá tvrdé kosti

Detské kosti tvorí chrupavka a až s postupom času sa stávajú pevnými (s pravým kostným tkanivom). U detí preto často môžeme zaznamenať rýchlu zmenu pohybového vzorca, na druhú stranu pri vzniknutom probléme nemožno dlho vyčkávať, že z neho dieťa samo vyrastie. Mohli by ste tak premeškať vhodnú dobu, kedy by bola terapia jednoduchšia. K trvalej premene na pevné kosti dochádza zhruba vo veku, keď sa deťom menia mliečne zuby za trvalé.

8) Sed formuje chodidlo

Existuje mnoho sedov, do ktorých sa dieťa počas svojej hry dostane. Pokiaľ sedy menia, pohyb je pestrý a variabilný, všetko je v poriadku. Často sa však stáva, že dieťa ustrne v jednej pozícii, aktivita ho zaujme natoľko, že dokáže posediačky stráviť aj dlhé minúty. Pokiaľ pri tom má chodidlá zložené pod telom alebo v nevhodnej pozícii, sed ovplyvňuje kĺby, kosti i chodidlo.

Pokiaľ napr. dieťa rado sedáva na pätách a skladá neustále špičky pod seba (kde smerujú k sebe), môže začať vtáčať špičky k sebe. W sed zase preťažuje všetky kĺby dolných končatín a vnútorné hrany chodidiel. Pokiaľ dieťa sedáva asymetricky len k jednej strane, nevyužíva úplne druhú polovicu tela.

9) Detská chôdza sa mení z nezrelej na zrelú

Pri prvých pokusoch o chôdzu sa dieťa postaví, neisto pustí do priestoru, urobí dva tri krôčiky a spadne na zem. To sa opakuje neustále dookola. Keď sa dieťa potom pustí do chôdze, tá je kolísavá, o širšej báze, ruky pomáhajú udržiavať rovnováhu. Takú chôdzu považujeme za nezrelú. Postupným trénovaním však dieťa všetky svoje pohyby zdokonaľuje. Je čím ďalej rýchlejšia, lepšie sa orientuje v priestore, dokáže samo chodiť, zastaviť, zobrať si hračku, otočiť sa, postaviť sa v priestore. Až dieťa tieto zručnosti upevní a zautomatizuje, potom môžeme hovoriť o tom, že je chôdza zrelá.

Zralá chůze

10) Vývoj nohy sa nesmie urýchľovať

U detí sa pravidelne sleduje ich vývoj, čo sa za určité obdobie naučili, či všetko prebieha správne. Niektorí netrpezliví rodičia by však radi deťom pomáhali. Už by chceli, aby dieťa sedelo, stálo, chodilo. Tým však negatívne ovplyvňujú pohybový aparát dieťaťa, predovšetkým chrbticu, dolné končatiny a chodidlá.

Pokiaľ sa dieťa správne vyvíja, na všetky fázy a kroky postupne príde samo. Nebuďte netrpezliví a nepokazte každý čiastkový krok (ku ktorému sa dieťa samo dopracovalo) tým, že by ste ho chceli vidieť niekde inde. Urýchľovaním dieťaťu nielenže nepomôžete, ale môžete mu zapríčiniť problémy!

11) Na nákup prvých topánočiek sa netreba ponáhľať

S vertikalizáciou dieťaťa (stojom a prvými nesmelými krôčikmi) majú dospelí tendencie nakupovať prvé topánočky. S nákupom sa však nemusíte ponáhľať. Dieťa zostáva v prvých krokoch neisté, potrebuje sa s terénom zoznámiť, cítiť povrch, po ktorom sa pohybuje. Topánky tento pocit a potrebu obmedzia, často aj zmenia štýl chôdze.

Rodičia sa mylne domnievajú, ako so začínajúcim chodcom ihneď vyrazia von a budú ťapať. Lenže dieťa spočiatku zvládne len pár krokov a vracia sa k lezeniu. Preto bohato vystačíte s mäkkými capačikmi a na prvé topánočky počkajte ešte ďalších 4-6 mesiacov, než sa chôdza kompletne zdokonalí.

12) Prvá obuv by nemala byť pevná

Dodnes sa môžete stretnúť s názorom, že pri prvých krokoch by sa malo dieťa obuť, a to najlepšie do pevnej obuvi, aby mu podopierala členky. Pevná obuv je však pre takto malé dieťa asi ako lyžiarska obuv pre dospelého. Zle sa v nej pohybuje, noha nemôže plne plniť svoju funkciu, dieťa chodí tzv. ako robot, je neohrabané, topánku ťažko zdvihne a prešliapne.

Aj keď to na prvý pohľad nemusí vôbec vyzerať, väčšina papučiek je navyše pod pätou ľahko zvýšená, takže vlastne máte topánočku s podpätkom. Malé deti však pod nohami podpätky vôbec nepotrebujú, preto pozor na klasické papučky! Skúmajte obuv vašich detí! Barefoot papuče prinášajú mäkkú a rovnú podrážku zároveň.

Špatné bačkory

13) Nie je capačik ako capačik

Na ochranu malých nožičiek pri prvých krokoch postačia mäkké kožené capačky. Hoci by sa mohlo zdať, že pri výbere capačikov nemôžete siahnuť vedľa, pozerajte sa nielen na správnu veľkosť, ale aj tvar. Ľahko by ste mali rozlíšiť prednú a zadnú časť, obdobne aj ľavý a pravý capačik. Vyhnite sa ponožkovým capačikom s gumovou podrážkou, ktorá tvorí zväčšenie v tvare brmbolca v prednej časti. Dieťa o ňu môže zakopnúť, zabraňuje správnemu odrazu.

14) Ponožky obmedzujú funkciu nohy

U malých detí rodičia často riešia nákup a vhodnosť prvých topánočiek. Oveľa skôr im však oblečú ponožky alebo pančuchy. Nohe zatvorenej v malej a pevnej ponožke nepomôže ani najlepšia topánka. Dbajte preto na vhodnú veľkosť ponožiek a často ich obmieňajte, pretože opakovaným praním sa radi zmenšujú. Nebojte sa, že bude deťom chladno od nôh, nechajte ich behať aj bez ponožiek! Ponožka na nohe funguje ako rukavice na ruke a iste viete, že v rukaviciach nie sú ruky také šikovné ako bez nich.

15) Radšej legíny ako dupačky

Čo sme v predchádzajúcich riadkoch napísali o ponožkách, platí obdobne pri dupačkách pre bábätká. Vyššie sme si vysvetlili, že aj novorodeniatko hýbe nohami, používa prstíky. Na to potrebuje voľnosť. Radšej bábätko oblečte do legín či tepláčikov a doplňte vhodne veľkou a neškrtiacou ponožkou.

 

Prvé topánočky